plocha draha

Martin Vaculík: „Poľsko je pre mňa zbieranie skúseností!“
Vydáno dne 17. 02. 2007 (2079 přečtení)

Žarnovica – 4. februára
Keby ste sa donedávna spýtali v Žarnovici na meno Vaculík, snáď každý by vám začal hovoriť, že to bol vynikajúci plochodrážnik, ktorý jazdil za Žarnovicu. Možno by ho aj označil za najlepšieho pretekára Slovenska. Avšak dnes sa to mení. Pri otázke na meno Vaculík, by ste asi dostali proti otázku: Zdeno, či ten mladý? Do povedomia plochodrážnych fanúšikov nielen na Slovensku sa totiž dostáva Martin Vaculík. Jeho rastúci výkon a lepšiace sa výsledky sa stávajú nádejou plochej dráhy na Slovensku. Znova ožilo hlasné fandenie na žarnovickom štadióne počas Zlatej prilby. Veď konečne sa slovenský pretekár dostal do jej finále. Zlatá prilba je totiž v Žarnovici jedinou možnosťou, kde sa slovenský plochodrážnik môže doma predviesť niekoľkým tisícom divákov. Aké môže mať pocity pretekár, ktorému fandí toľko ľudí, aj o tom sa môžete dozvedieť z rozhovoru s Martinom Vaculíkom.

speedwayA-Z: „Pred minulou sezónou si mal nejaké predsavzatia a ciele. Nakoľko sa ti ich podarilo splniť?“
Martin Vaculík: „Dal som si predsavzatia a myslím, že to nebolo dobré. Časť sa mi podarilo splniť, časť zase nie, pretože boli problémy s technikou, boli pády. Asi som si dal privysoké ciele. Nie je dobré si dávať vysoké ciele. Snažím sa ísť do každého preteku, aby som ho čo najlepšie zajazdil. A z cieľov ktoré som si prial sa mi splnilo finále, či dokonca 4. miesto na Zlatej prilbe v Žarnovici, v podstate úplne super výsledok si myslím. Škoda, že tam tá bedňa nevyšla. Juniorské družstvá si myslím, že to bolo celkom dobré, veď 4. miesto aj bez Patrika Linharta, ktorého zranenie určite poznačilo náš výsledok, je celkom dobré. A juniorskí jednotlivci, tak to bola smola. Prvé preteky som mal smolu. Mal som tam pád z Poľska, ďalej som tam mal problémy s technikou, v Pardubiciach to boli také nešťastné prvé preteky. Nevedel som sa zrovnať, ale potom si myslím, že sa to rozbehlo. A na konci v Plzni to bolo, si myslím, veľmi dobré. To druhé miesto som pravdupovediac ani nečakal, ale som veľmi rád. V devätnástkach tretie miesto, ten výsledok si veľmi cením.“

speedwayA-Z: „Prvýkrát si reprezentoval Slovensko v pretekoch MS a ME. Ako si to vnímal vtedy a ako teraz?“
Martin Vaculík: „Takže prvýkrát som minulý rok reprezentoval Slovensko na takejto svetovej, či európskej úrovni. Bola to predovšetkým pre mňa obrovská škola. Mal som jeden problém s tým, že som chcel ísť aj na majstrovstvá Európy juniorov do devätnásť rokov aj na majstrovstvá sveta juniorov do 21 rokov. Ale nedalo sa to stíhať, pretože to bolo v týždňovom slede po sebe. Najprv bolo to Rusko (ME juniorov) a potom Anglicko (MS juniorov), alebo opačne? Už si presne nepamätám. Veď som bol nasadený v ME juniorov do ruského Toglliati, 3000 km od Žarnovice a v MS juniorov to bol anglický Sheffield, okolo 2600 km. Jednoducho to nebolo možné, a tak som zvážil. Z týchto dvoch som si vybral juniorov do 21 rokov v Anglicku. To bolo obrovská škola. Prvýkrát som bol na dráhe v Anglicku. Dráha to bola dobrá, také koliesko. Akurát škoda, že tam pršalo pred pretekami asi dva dni a aj počas pretekov mrholilo, takže dráha tým bola dosť poznačená. Bola mokrá a dosť hlboká. No aj tak si myslím, že to mohlo byť lepšie. Celé preteky sme mali problémy s prevodmi, nevedeli sme sa trafiť do toho správneho. Až na posledné dve jazdy sa mi podarilo dať celkom dobrý prevod a už to začalo ísť oveľa lepšie. Ďalej to boli preteky v Daugavpilse. To bolo kvalifikačné kolo ME juniorov. Zase obrovská škola pre mňa. Nová dráha. Boli to preteky veľmi ťažké, nakoľko tam štartovali jezdci európskej úrovne, ako Adrian Miedzinski, ktorý to napokon vyhral, Christian Hefenbrock, Kjastas Poudžuks, ktorý išiel aj jednu GP a iní. Opäť som získal 2 body. Škoda poslednej jazdy, tam sa mi povolila skrutka na rýchlopale a vypadlo lanko z karburátora, takže tam by som mohol mať ešte nejaké body, neviem.“

speedwayA-Z: „Tretie miesto v MČR do devätnásť rokov, šieste miesto na Zlatej stuhe, to sú asi najväčšie prekvapenia od teba. A obe v Pardubiciach.“
Martin Vaculík: „V Pardubiciach na tej devätnástke, keď sme tam prišli, všimol som si že dráha je dosť rozoraná, tak som sa bál, že to nebude dobré. Po kvalifikácii sa však dráha zmenila a na preteky to už bolo v pohode. Samotný priebeh pretekov bol celkom v poriadku. Tretiemu miestu som bol veľmi rád. V rozjazde o druhé až štvrté miesto som si vylosoval prvú dráhu a to bolo nevýhodou lebo materiál bol vyhádzaný na vonkajšku. Hynek bol po štarte jasne prvý, ten išiel perfektne. Mateja som v druhej zákrute predbehol a potom si udržal druhé miesto až do cieľa. To šieste miesto na Zlatej Stuhe bolo prekvapením aj pre mňa. Sem som išiel so všelijakými očakávaniami. Veď je to moja obľúbená dráha a na Stuhe štartujú kvalitní pretekári. Tiež som to bral ako školu pre mňa. Moja prvá jazda mi vyšla perfektne, keď som vyhral. Neskôr to už bolo horšie. Bola tam aj smola a ledva, ledva som postúpil do semifinále so 7 bodmi. Tu sa na mňa znova obrátilo šťastie, keď som skončil druhý. Prvý bol Luboš Tomíček a tretí Pavlic. Vo finále som si vybral piatu dráhu na štart. Štart vo finále bol dobrý. Videl som to tak, že sme išli všetci do nájazdu naraz, ale vo výjazde na mňa nezostalo miesto, zavreli ma a musel som zaklapnúť. Ale šieste miesto je podľa mňa super výsledok, som mu veľmi rád.“

speedwayA-Z: „Martin, počas sezóny si mal viac zle vyzerajúcich pádov, při ktorých sa dalo hovoriť aj o šťastí. Nezanechalo to v tebe niečo?“
Martin Vaculík: „No áno, mal som dosť pádov. Niektoré ťažšie, niektoré ľahšie. Veľmi ťažký pád som mal v Poľsku s Rafalom Wilkom. Presne si pamätám tie preteky, bolo to proti Grudziadzu. Pamätám si tú rozjazdu do detailu. Za Krosno som išiel ja a Rafal a za Grudziadz išiel Alexej Charčenko a Leon Madsen. Prvý odštartoval Rafal, celé 4 kolá viedol, a ja som išiel ako tretí. Celé čtyri kolá ho vo výjazde vynášalo, kde sa stále opieral kolesom o mantinel, až v poslednom výjazde trafil dosť tvrdo mantinel a to ho vyhodilo cez riaditká ja som vtedy išiel tesne za ním vonkajškom. Vlastne som nemal čo robiť, ja so tam videl iba jeho, jeho motorku a mantinel, buchol som do jeho motorky, mňa to vykatapultovalo, stratil som kontrolu nad motocyklom a medzitým moja motorka buchla do neho. Ja som letel dosť ďaleko, zaletel som až za štart. Druhý taký horší pád bol v Divišove, kde predo mnou padol Martin Málek a v snahe sa mu vyhnúť som trafil mantinel. Bol som dosť omráčený a bolela ma hlava. A ďalší taký pád bol v Liberci, proti poľským juniorom. Bolo to hneď v mojej prvej jazde, keď sme vyštartovali. Poliak bol prvý, ja som to dal v druhej zákrute pod neho a z výjazdu ma natiahlo, neviem či tam nebola trochu hlbšia dráha na lajne. Zrovnalo ma a už som išiel do mantinelu. Bola to podobná situácia ako s Wilkom, len ja som bol na mieste Rafala. Buchol som do mantinelu, prehodilo ma cez riadítka a do mňa vrazili obaja Poliaci. Po páde som sa cítil veľmi zle. Bolela ma ľavá ľadvina. Bol som prevezený do nemocnice na kontrolu, tam zistili, že ju mám narazenú. Ale nakoniec sa to zahojilo a všetko je OK. Myslím si, že ten prvý pád, určite to niečo zanechalo, ale už som sa cez to dostal a myslím, že od tej polovice sezóny som bol fit. Jednoducho je to šport, patrí to k tomu a plochá dráha je aj o tom.“

speedwayA-Z: „V sezóne 2006 si sa predstavil v troch ligách, v českej 1.lige a extralige a v poľskej 1.lige. Skús ich navzájom trochu porovnať.“
Martin Vaculík: „Myslím si, že česká prvá liga s poľskou prvou ligou sa nedá porovnať. Je tam veľký rozdiel v jazdeckom obsadení. Česká extraliga a poľská prvá liga sa dá zrovnať. Extraliga, myslím, že patrí k dobrým ligám, nakoľko tam idú vždy dobrí jazdci a každá jazda je vyrovnaná a ťažká. Takisto aj poľská prvá liga. Avšak ja si myslím, že prvá liga v Poľsku je trochu kvalitnejšia. Veď tu štartujú aj pretekári, ktorí predtým jazdili Grand Prix a je vyrovnaná.“

speedwayA-Z: „V poľskej lige si sa postupne rozjazdil, začal si porážať aj oveľa skúsenejších pretekárov. Nešlo to od začiatku?“
Martin Vaculík: „Poľsko, to bolo pre mňa zbieranie skúseností. Štartoval som po boku jazdcov, ktorí jazdili GP alebo patria do širšej svetovej špičky, Peter Karlsson, Jonas Kylmakorpi, David Ruud, Jacek Krzyzaniak, Kai Laukkanen, Grzegorz Walasek a veľa iných jazdcov, ktorí boli pre mňa obrovskou školou. Veľa som sa od nich naučil. Časom som naberal skúsenosti, nerobil som žiadne body, neskôr to boli 2 body a tak. Prelomilo sa to v pretekoch s Grudziadzom, išli sme v Krosne. Mal som 5 bodov. Najlepší výsledok s Krosnom som mal v pretekoch proti Lublinu. Bol to pekný deň, ktorý sa mi veľmi vydaril. Úplne super sa mi jazdilo a získal som jedenásť bodov. Aj posledné preteky sa mi celkom darili až na tú baráž, kde som v Poznani mal 4 body. To nebolo neviem čo, ale myslím si, že tam bola neregulérna dráha a veľa jazdcov hovorilo, že sa to nemalo ani ísť. Bola veľmi hlboká. Potom doma v Krosne to začalo super. Prvú jazdu som vyhral systémom štart-cieľ. V druhej jazde som tiež odštartoval ako prvý, behom kola som si spravil dosť veľký náskok, lenže na nešťastie sa mi v druhom kole zvliekla rúčka na rýchlopale, tým pádom som prestal ovládať motorku a padol som, zrušil som celú motorku a už som sa nevedel dostať do koncentrácie a nezískal som ani jeden bod. Ale opäť som tam išiel s takými pretekármi ako Andrzej Huszcza, Skornicki, Anderson, Korneliusen, Dudek.“

speedwayA-Z: „Ako to vlastne vyzerá s tebou v poľskom Krosne?“
Martin Vaculík: „V Krosne boli nejaké problémy. Nedostali tam licenciu, ale teraz sa založil nový klub KSM. Ešte predtým som podpísal zmluvu s KSŽ Krosno, ale v tom nie je problém, pretože budem z KSŽ vypožičaný do KSM. V poslednom tuženi podpísali s Krosnom aj viacerí dobrí pretekári kontrakty z Ruska, t.j. Siemen Vlasov a nejakí Ukrajinci. Myslím si, že to bude dobrý káder. A už sa veľmi teším.“

speedwayA-Z: „Výborné výsledky si zaznamenal hlavne vo voľných pretekoch a to aj v medzinárodnej konkurencii...“
Martin Vaculík: „Ako som už spomínal, medzi voľnými pretekami mi vyšli Zlatá stuha v Pardubiciach, ďalej si veľmi cením štvrté miesto tu v Žarnovici na Prilbe, myslím si, že je to dobré miesto, chcel som byť vo finále a keď som už bol vo finále, chcel som byť na bedni, škoda, že to nevyšlo. No nevadí, štvrté miesto je perfektné. Zo začiatku to vyzeralo ako rok predtým, v prvej jazde som bol druhý, druhú jazdu som bol tretí. Stále som sa čudoval, prečo mi nejdú štarty, tak som vymenil lamely a hneď to začalo perfektne štartovať. V jednej rozjazde som spravil aj rekord pretekov 1,12, 0. Do semifinále som si veril, že by to mohlo vyjsť. Mal som tam Mária, Tomáša Suchánka a iných. Dúfal som, že by to mohol byť postup. A aj sa mi to podarilo z druhého miesta po Jiroutovi. Bol som veľmi rád, že som sa nemusel stresovať v opravnej jazde. Postúpil som rovno do finále. Pred finále, keď som si vyberal trať som asi spravil chybu, vybral som si zlú dráhu, lebo som sa postavil medzi dvoch favoritov. Štart sa mi veľmi nevydaril. Dojazdil som žiaľ až na štvrtom mieste. Počas prvého kola som sa snažil v druhom nájazde dostať pred Slovinca Šanteja, ktorý mi dal takú babu, že som bol rád, že som to ustál. Ja som išiel vonkajškom a on sa vsunul podo mňa. No ešte som sa snažil dorážať na neho, tak som vošiel do cieľa iba o pol motorky za ním.Ďalšie voľné preteky boli vo Mšene, tam som bol tiež štvrtý, tiež si to veľmi cením, najmä preto, že to bola spomienka na Tonyho Kaspera. On bol veľmi dobrý človek, veľmi dobrý jazdec, ktorý dosiahol veľmi veľa.“

speedwayA-Z: „Máš už aj svoj fanklub, ktorý ťa bol povzbudiť v Pardubiciach, ale hlavne v Žarnovici na Zlatej prilbe to vyzeralo ako už dávno nie. Niekoľko zástav, transparent s tvojim menom a búrlivé povzbudzovanie. Pomáha ti to v depe alebo na dráhe alebo si to v tom hluku nevšimneš?“
Martin Vaculík: „Myslím si, že pre každého pretekára je dobre, keď má pri sebe ľudí, ktorí mu fandia. Fanklub ktorý bol so mnou v Pardubiciach pozostával z mojich sponzorov. Určite aj tam v Pardubiciach som to trošku cítil ako doma, keď tam boli ľudia, ktorí mi fandili, trúbili, mali zástavy a tak. Určite to mám rád. Aj tu v Žarnovici, myslím, že to veľa robí. Keď počujem moje meno, jako kričia, trúbia, povzbudzujú. Možno to nedávam najavo, ale je to ten najlepší pocit, aký môže pretekár zažiť, keď ho ľudia majú radi, keď mu fandia. Určite to pomáha nielen mne.“

speedwayA-Z: „Zimná prestávka je dosť dlhá. Nechcel by si niekedy vyskúšať aj ľady?“
Martin Vaculík: „Ani nie. Šroubky ma veľmi nelákajú. A u nás ani nie je veľmi kde. Zimu využívam na regeneráciu a oddych. A o to väčšiu chuť mám do jazdenia na jar.“

speedwayA-Z: „Vlani si pred sezónou absolvoval prípravné preteky v Chorvátsku, ako to vyzerá pre tento rok?“
Martin Vaculík: „Malo by byť niečo aj tento rok, uvidíme, asi opäť to Chorvátsko. Potom sú už dohodnuté s pánom Evženom Erbanom Pardubice, príde tam Ivan Mauger na celý deň, a bude sa tam trénovať. To bude pre mňa určite obrovská škola, bude to určite vynikajúce pre mňa. Aj s Krosnom sme minulý rok boli spolu v Debrecene a tento rok možno tiež pôjdeme tam, alebo niekde inde. Možno aj doma v Krosne budú nejaké tréningy. Aj tu v Žarnovici, ak sa spraví dráha a bude sa tu dať jazdiť.“


Otázky čtenářů magazínu speedwayA-Z:

Jiří Benda: „Martine, tvůj výkonnostní vzestup v minulém roce bylo radost sledovat, vydrž ! A moje otázka - za chvíli se můžeš stát příkladem pro mladé adepty PD na Slovensku. Chystáte tam nějaké kroky pro vzestup a popularizaci (spíše znovuzrození) PD?“
Martin Vaculík: „Ďakujem za prianie. Mladí jazdeckí adepti tu na Slovensku neviem či ešte budú nejakí, pretože tu to nie je ako v Čechách. Je tu iba jediná plochá dráha na Slovensku. No neviem, či sa tu robia nejaké kroky pre vzostup, prípadne pre znovuzrodenie plochej dráhy, neviem či táto otázka je práve pre mňa, pretože ja som čisto iba jazdec, neviem.“

Martin: „Ahoj Martine, předem Ti chci popřát hodně šteští do nové sezóny a zeptat se, jak to vypadá s plochou dráhou na Slovensku, kde se jezdí, a jestli se jezdí i nějaká liga. Díky a mnoho zdaru.“
Martin Vaculík: „Vypadá to tak, že teraz sa pôjdu preteky juniorských družstiev, prebor trojčlenných družstiev a Zlatá prilba. A liga tu už nebola pekne dlho a jej návrat je v nedohľadne. Chýba tu nielen jazdecká základňa ale aj peniaze a všetko s tým spojené.“

Roman Beneš: „Já bych se chtěl zeptat co Vás přivedlo k ploché dráze a jaké máte zázemí?“
Martin Vaculík: „Tak, že na plochej dráhe predtým jazdil môj ocino, tým pádom som od malička chodil na preteky. Zo začiatku som sa bál toho hluku. No vekom som to prekonal a začalo ma to strašne baviť. Začal som jazdiť od 9 rokov a jazdím doteraz. Moji rodičia ma vo všetkom podporujú a dávajú do plochej všetko. A veľmi mi pomáhajú sponzori.“

JJ: „Cau Martin,tak jak to vidis tuto sezonu?CO u nas doma?Dufam, ze minimalne finale na ZP,hmm?Ako minuly rok...Budes jazdit ceskych juniorov?S kym budes v druzstve?Bandzi?Prajem vela stastia,mas talent,zdedil si ho...a konecne ma Zarnovica poriadneho jazdca.Dik za odpovede...cau“
Martin Vaculík: „Určite, preteky ktoré pôjdem by som chcel zajazdiť najlepšie ako sa bude dať. U nás doma aj pri tých MČR juniorských družstiev by som chcel zajazdiť dobrý výsledok, aby sa to páčilo mne, mojim sponzorom a vlastne všetkým mojim fanúšikom v Žarnovici. Rád by som si zopakoval finále Zlatej prilby, a keby bolo aj to finále prial by som si veľmi bedňu. Budem jazdiť MČR juniorov, české juniorské družstvá, ktoré pôjdem za Slaný, budem asi jazdiť s Petrom Babičkom. Ešte by to mali byť trojčlenné družstvá a česká Extraliga. Ďakujem!“

Eva Janáková: „Čau, Martine, chci se zeptat, jaký stadion máš nejoblíbenější? Přeji Ti mnoho úspěchů v nové sezoně a děkuji za odpověď.“
Martin Vaculík: „Môj obľúbený štadión, ako som už spomínal, sú Pardubice, ďalej je to Praha, poslednou dobou sa mi darí aj vo Mšene. Ale určite najobľúbenejšia je v Žarnovici. A veľmi dobre sa mi jazdí aj v Krosne.“

Richard: „Otázka o nejoblíbenější dráze už padla, ale chci se zeptat, jaká dráha Ti nesedí a kterou nemáš rád?“
Martin Vaculík: „Takže nesedí mi...záleží od toho ako je pripravená dráha. Môže byť, že niekedy mi nesadnú Pardubice alebo Praha. Ale takou najneobľúbenejšou dráhou v Čechách sú Chabařovice. V Poľsku sa mi nepáčilo v Gorzowe. Tento rok bol veľmi zlý aj Divišov.“

Empi: „Ahoj Mato. Ja by som mal par otazociek. Ako sa pripravujes na sezonu? Nesvrbia ta uz dlane? Kedy planujes zacat jazdit tento rok? Netaha ta také nieco ako australia, novy zeland?(priklad F. Siteru). Pripravujes nejake zmeny ohladom motoriek? Drzim ti palce.“
Martin Vaculík: „Čauko! Mávam tréningy trikrát do týždňa s futbalistami. A dvakrát do týždňa tréningy s činkami. Občas si ešte chodím zalyžovať. V tom vlastne spočíva moja zimná príprava. Dlane ma svrbia veľmi. Jazdil by som stále, hrozne ma to ťahá. Škoda počasia. Jazdiť by som chcel začať okolo polovice marca. Je tam to Chorvátsko, kde by som sa chcel dostať a potom koncom marca sú tie Pardubice. Austrália a Nový Zéland, to je môj veľký sen. Chcel by som tam ísť. Už len tým, že by sa mi vyplnila zimná prestávka, mohol by som nabrať nové skúsenosti a zdokonaliť sa v jazyku. Ohľadom motoriek, budem mať dva GM a tri Jawy. Zmenil som kombinézy a dečky na motorkách.“

Michal Jirka: „Ahoj, jak se těšíš na další sezonu a co děláš teď, když se nejezdí, máš nějakou zvláštní přípravu a kdy plánuješ první trénink na motorce? Děkuji za odpovědi a přeju Ti hodně úspěchů.“
Martin Vaculík: „Na novú sezónu sa véééľmi teším. Ako som sa už zmieňoval, hrávam ten futbal, činky, či lyžovanie. Plánujem ten prvý tréning v Žarnovici a Chorvátsku. Ďakujem.“


Martin Vaculík ďakuje:
„Najprv by som chcel veľmi poďakovať mojim rodičom, ktorí robia pre mňa všetko čo sa dá. Ďakujem aj mojim sponzorom, ktorí ma podporujú v športovej činnosti: TKC montované domy Žarnovica, DARO Milan Vidiečan Kamiónová doprava, KOHÚT a Spol s.r.o., CASTROL SLOVENSKO s.r.o, SMF, Mesto Žarnovica, DOZAM Anton Mladoň Kamiónová doprava, REKOSTAV Ing. Milan Maslen, Duo-Ados, PARKETT PLUSS, METAL CRAFT, ILLICHMANN s.r.o.“

Foto: Pavel Fišer (digitální aparát Canon D Mark II) a archív Martina Vaculíka